Dátum: 03.05.2012

Vložil: Admin Peter

Titulok: Informácie k posolstvám

Drahí bratia a sestry, priatelia,

technické detaily nemôžu byť tým závažným a rozhodujúcim kritériom pre tieto posolstvá. Uvedomte si jednu podstatnú vec, že my, ktorí sme túto stránku vytvorili a ktorí prekladáme tieto posolstvá z angličtiny, sme len laici, ľudia s normálnym občianskym životom bez teologického vzdelania a bez jazykovej dokonalosti profesionálneho prekladateľa. Hoci sa maximálne snažíme o presnosť a dokonalosť prekladov, môžeme mať isté nedostatky, aj keď od začiatku tohto roku máme odbornú pomoc pri kontrole slovenského textu z hľadiska gramatiky, vetnej skladby a štylizácie. Mali sme istú dilemu, pretože ak si porovnáte anglické texty, tak sa tam píšu veľkými písmenami mnohé slová a výrazy, ktoré sa v slovenčine píšu malými písmenami. Anglický text na zdôraznenie a vyzdvihnutie významu istých slov volí zámerne a proti zaužívanému anglickému pravopisu niekde veľké začiatočné písmená. My sme v našich začiatkoch verne kopírovali písanie veľkých písmen v našich slovenských prekladoch, čo sa však ukázalo ako nesprávne. Boli sme upozornení, že by sme to mali zmeniť a ako pomôcku si vziať biblické texty zo Svätých písiem – z Biblie, lebo nemožno na slovenský text prenášať každé zvýrazňovanie veľkými písmenami všetkých tých slov a pojmov, ktoré anglický originálny text zvýrazňuje. Takže sa vám týmto ospravedlňujeme za isté nedostatky v skorších prekladoch, kde sa stretnete s tým, že píšeme pomerne často veľké začiatočné písmená vo všetkých slovách, ktoré majú nejaký vzťah k Najsvätejšej Trojici, teda k Bohu Otcovi, Synovi Ježišovi a k Duchu Svätému, hoci aj keď sa takto snažíme vyjadriť k nim úctu, nemôžeme všetko písať veľkými písmenami, najmä nie privlastňovacie resp. zvratné zámená (napr. môj, tvoj, svoj, som, seba atď … ). V skorších našich prekladoch sa ešte stretnete s ich písaním veľkými písmenami (Môj, Svoj, Som, Tvoj …). Sme si plne vedomí týchto istých nedostatkov. Vzhľadom na obrovské množstvo prekladov nie je zvládnuteľné všetko spätne v krátkom čase opraviť a dať do správnej podoby. Keď sa teda stretnete v našich skorších prekladoch s týmito nezrovnalosťami, vedzte, že o tom vieme a že to časom opravíme. Mnohí viete, že v poslednom čase sú tieto posolstvá vystavené útokom a kritike. Za "argument" sa berú aj isté jazykové "nedostatky", napr. aj taká vec, že sme údajne zámerne písali v slove "Cirkev" raz veľké inokedy zase malé začiatočné písmeno a tak že sme údajne "dehonestovali" našu svätú Cirkev. To sú absurdné a lživé tvrdenia, lebo v tom nebol žiaden náš zámer. Keď sa hovorí v texte posolstva vo všeobecnosti o cirkvi ako pojmu, tak sme volili malé začiatočné písmeno. Keď sme podľa anglického originálu mali dojem, že je treba zvýrazniť danú konkrétnu Cirkev, napr. našu rímskokatolícku Cirkev, tak sme sa rozhodovali pre veľké "C". Pritom jeden z nás mohol zvoliť malé "c", druhý zvolil v preklade veľké "C". Ak takto vznikol dojem, že v tom máme chaos, tak je to nesprávne tvrdenie a oponentovi to opäť poslúžilo len ako jeden z jeho tzv. argumentov na znevažovanie a vyvracanie týchto posolstiev. Uvedieme príklad pôvodného anglického textu z jedného posolstva a jeho slovenský ekvivalent, ako sme sa pôvodne snažili zachovávať veľké písmená: Call to Catholic Church to accept New Era of Peace on Earth - Výzva ku Katolíckej Cirkvi, aby prijala (akceptovala) Novú Éru Mieru na Zemi. Alebo iný príklad: No man will stop the Word of the Lord from being given to His children - Źiaden človek nezastavi resp. nikto nezabráni, aby Slovo Pána bolo dávané Jeho deťom. Teraz sme sa ujednotili na týchto pravidlách písania veľkých písmen: Atribúty a výrazy vo vzťahu k Najsvätejšej Trojici píšeme veľkými písmenami: Najsvätejšia Trojica, Boh Otec, Boh Najvyšší, Stvoriteľ, Ježiš Kristus, Spasiteľ, Vykupiteľ, Pán, Duch Svätý, Slovo (ktorým sa myslí Ježiš), ako aj osobné zámená, odvodené od Najsvätejšej Trojice v osobách Otca, Syna a Ducha Svätého – Ja, On, Mňa, Mne, Mi, Ťa, Ti, Tebe ...
Malými písmenami píšeme privlastňovacie a zvratné zámená, aj keď sa vzťahujú na Božské osoby: "moja" vôľa, "som" Boh Najvyšší, milujem "svoje" deti, resp. "tvoj", "tvoje", "sebe", "seba", atď. Toľko na vysvetlenie, prečo sa v našich prekladoch vyskytujú tieto isté nepresnosti, ktoré sa budeme snažiť postupne napraviť. Ešte raz opakujeme a čestne prehlasujeme, že máme najlepšie úmysly a snahu o čo možno bezchybné a jazykovo dokonalé preklady. Ak sa vyskytli isté jazykové nedostatky, tak nám to prepáčte, sme len ľudia, robíme túto prácu len vo voľnom čase a nie sme ani odborne po teologickej ani po jazykovej stránke perfektní a neomylní. Položíme vám otázku: Keby sa naša svätá Cirkev sama podujala odborne prekladať tieto posolstvá, tak by sa zrejme nevyskytli žiadne jazykové nedostatky. Žiaľ viete, ako sa posudzujú "neoficiálne" a cirkevne ešte neschválené posolstvá. Je to síce správne, že prevláda opatrnosť a veci sa skúmajú a posudzujú, ale keď náš Pán naliehavo prosí o bezodkladné zverejňovanie, pretože si to doba vyžaduje (príprava duší na Varovanie a na Druhý príchod nášho Pána), tak ak to naša svätá Cirkev sama nespraví, musia sa toho ujať aj katolícki laici, ako je to v našom prípade. Čiže otázka znie – je lepšie zverejňovať tieto posolstvá aj "neoficiálne" laikmi, ktorí nie sú odborne dokonalí a spravia aj isté chyby, na ktorých sa učia ale majú najlepšiu snahu poskytnúť verejnosti tieto dôležité posolstvá alebo nerobiť vôbec nič a čakať, až sa tejto veci oficiálne chopí naša rímskokatolícka alebo poprípade iná kresťanská Cirkev? Vidíte, že to inak nejde a napriek všetkým útokom a kritike sme presvedčení, že konáme správne, keď posolstvá prekladáme a zverejňujeme pre vás. Viete, mnohé útoky na našu adresu, hlavne, ak to píše Boží služobník – kňaz – nás veľmi bolia. Ale nebudeme zlo odplácať zlom, nikomu sa tieto posolstvá nevnucujú a keď ich nechce prijať, nemusí – veď má dar od nášho Boha Otca – slobodnú vôľu. No tieto posolstvá – ich charakter, jazyk a duch je natoľko silný, že nie len nám pri ich prekladaní ale podľa ankety až okolo osemdesiatim percentám čitateľov sa vtlačia do očí slzy pri ich čítaní. Myslíte si, že toto úžasné dielo má pôvod u jednoduchej írskej ženy, ktorá by z akýchkoľvek nepochopiteľných dôvodov dokázala vytvárať takéto posolstvá bez akéhokoľvek hlbšieho chápania biblických vecí, bez teologického alebo iného vzdelania, ktorá je len jednoduchá žena, má vlastnú rodinu, malé deti, prácu a ktorá o týchto veciach nemala ani len tušenia? Nie, jednoznačne to nie je možné, aby toto dielo bolo dielom človeka. Tieto slová, vety, myšlienky, celý duch posolstiev je priam "mystický", nadprirodzený, nadzemský a nemôže byť dielom ľudského ducha. Nie je ani možné, aby za tým stál Zlý, čiže satan, pretože aj keby sa o to akokoľvek snažil, nie je možné, aby sa sám "kropil svätenou vodou" a "bozkával kríž nášho Pána" – už sme o tom písali a prepáčte nám tieto "trúfalé" slová, no nevieme, ako by sme názornejšie vyjadrili absurditu predpokladu, že posolstvá sú do satana. Kritici budú aj naďalej napádať tieto posolstvá, vieme to a musíme s tým žiť. Ježiš o tom v posolstvách jasne hovorí. Aké srdcia majú ale tí - žiaľ aj mnohí naši kňazi, - ktorí zavrhujú nielen samotné posolstvá, ale aj modlitby v nich, ktoré nemožno v žiadnom prípade považovať za škodlivé, nežiadúce, či akokoľvek negatívne. Prečo teraz, keď je doba vo svete tak vyhrotená, sa nielen ľudia ale aj mnohí naši kňazi obracajú chrbtom prosbám Ježiša a Panny Márie o modlitby ružencov a modlitebnej kampane, obsiahnutej v posolstvách? Každý človek, cítiaci srdcom, si nájde sám odpoveď, veď to nie je ťažké pochopiť. Posolstvá odhaľujú veci, ktoré mnohým nevyhovujú, ktoré takpovediac zatínajú do živého. A pritom biblické pravdy sú nemenné. Kniha Zjavenia apoštola Jána je stále tá istá a Pán Ježiš nám cez Máriu Božieho Milosrdenstva postupne začína odhaľovať jej tajomstvá, zapečatené až do našich časov konca, tých časov konca, o ktorých sa píše v Biblii – a to sú tie časy, ktoré práve teraz žijeme. Pán nás pripravuje na svoj Druhý príchod. Pán nás pripravuje na osvietenie nášho svedomia – na Varovanie. Prečo sa tieto biblické pravdy odmietajú, nie je to strach mnohých, že sa tým otrasie, nabúra ich pohodlné postavenie, ich verejné a spoločenské pozície, ich pohodlný život v prepychu a dobrom materiálnom zabezpečení? Križujeme nášho Pána znova a znova našou ľahostajnosťou, našimi zatvrdilými, chladnými srdciami. On plače a prosí o naše modlitby, aby sme prijali jeho posolstvá a hlavne podľa nich žili. Milujeme ho skutočne celým našim srdcom? Ak áno, potom nemôžeme odmietnuť jeho volanie a musíme mu pomáhať zachraňovať duše od večného zatratenia. Alebo sa vám to zdá nemožné, aby sám Ježiš prosil a dokonca plakal – on Boh, Syn Boha Najvyššieho? Potom ste nepochopili celý zmysel ľudského utrpenia a vlastnú podstatu Božieho vykupiteľského plánu. Keby nemalo utrpenie zmysel a tú moc záchrany a spásy iných od zatratenia, potom by ani Ježišova obeta nedávala "logický" zmysel. Ľudia vo svojich životoch hľadajú šťastie, bohatstvo, dostatok peňazí, materiálne pôžitky. Nikto nechce trpieť, to je prirodzená ľudská vlastnosť. Ale je tu čosi, čo nepochádza z "tohto" sveta – je to láska. Len láska sa dokáže obetovať. Boh je láska a láska je Boh. Satan nepozná lásku, nedokáže ju cítiť a nedokáže v jej reláciách konať a uvažovať. Láska dokáže dať samu seba pre iného a pre iných. Z lásky dokážeme vziať na seba kríž a nasledovať Krista. Utrpenie ako prejav obety z lásky je to, čo je Božské a "mystické", nadprirodzené, ľudsky ťažko pochopiteľné. Ježiš sa obetoval z lásky k nám ľuďom. My z lásky berieme na seba naše kríže a nasledujeme ho v jeho utrpení. Dnes už lepšie chápeme, čo znamená trpieť. Aký zmysel dáva utrpenie a čo sa ním dá dosiahnuť. Dnes už chápeme, že ak máme v rodine brata, sestru, otca, matku, ktorí sú neveriaci, hriešnici, že ich môžeme zachrániť od zatratenia cez našu vlastnú obetu utrpenia, obetovanú za nich. Je to presne tá cesta, ktorou šiel Ježiš – vzal za iných na seba utrpenie. Krásne modlitby Modlitebnej kampane nám ponúkajú takéto obetné modlitby za našich hriešnych bratov, sestry, otcov, matky … V každej rodine sa nájdu takí, pre ktorých sme len "naivní" veriaci, nereálni snílkovia, ktorí veria v nejakého, podľa nich imaginárneho Boha. Pre nich Ježiš na kríži nič neznamená. A práve pre nich sa z lásky môžeme obetovať a takto ich zachrániť pred večným zatratením. Takže toto je podstata utrpenia a obety, dávanej z lásky za iných. Pán vám žehnaj! Admin stránky Peter