Dátum: 07.05.2012

Vložil: Admin Peter

Titulok: Re: Niečo sa mi nezdá

Draha sestra Vlasta,

spatne ste to pochopila, ziadne "sup" do neba ale "sup" do ocistca, aby som zostal pri vasej vyrazovej retorike :-) Viete, ze je jeden velky rozdiel medzi "byt spaseny od vecneho zatratenia pekla" a "byt opravneny vojst do nebeskeho kralovstva"? Odporucam vam precitat si jeden velmi poucny spis s nazvom "Prekvapujúce tajomstvo duší v očistci", aby ste mala predstavu, co ocistec predstavuje a co znamena. Takze mate zial mylnu predstavu, ze utrpenim a obetou za inych tito neverci a hriesnici dostanu "priepustku" do neba - v ziadnom pripade, draha sestra. Idu po smrti do najspodnejsieho ocistca - predpeklia, to znamena takmer do pekla, pokial maju tak tazke a zavazne hriechy, ze i ked su vlastne uz spaseni od vecneho zatratenia, este stale musia vytrpiet ocistu za svoje tazke hriechy. Ale uvedomte si to obrovske Bozie milosrdenstvo - podla Bozieho zakona by patrili do pekla, lebo nekonali pokanie za zivota v tele ale vdaka obety ineho cloveka a jeho utrpenia za tohto hriesnika je Bozi sud zmierneny z vecneho zatratenia na docasne (nie vecne) utrpenie v ocistci. Ked tato dusa miesto vecneho - uvedomte si toto slovo "vecneho" - zatratenia dostava milost a ide do docasneho ocistovania, nie je to uzasne milosrdenstvo nasho Nebeskeho Otca? Premyslajte nad tym, sestra. Ake protirecenie v tom teda nachadzate? Nie je v tom ziadne protirecenie; je to len vase nespravne chapanie pokania, obety a milosrdenstva. Duse sa po smrti na onom svete dozvedaju plnu pravdu o vykupitelskom diele Jezisovom - teda vsetci ti, ktori bud o nom v zivote nic nevedeli, nechceli vediet alebo v neho neverili - a ze vdaka obety ineho cloveka im Boh dava sancu ocistit sa cez utrpenie v ocistci, zatial co ak by tej obety cez inu osobu nebolo, tak by miesto ocistca isli priamo do pekla. Nikto nebude automaticky spaseni bez vlastneho pokania! Boh tuto dusu predsa nikdy nebude nutit, aby ho milovala a olutovala svoje hriechy. Je zrejme, ze po smrti a videni svojho vlastneho zivotneho filmu, ktory Boh ukaze kazdemu cloveku po smrti s videnim svojich vlastnych hriechov, sa sama dusa "sudi". Ak dostava milost od Boha vdaka obety inej osoby za nu, tak nas Pan jej dava po smrti tela este milost moznosti ocisty v ocistci a to len vdaka obety ineho cloveka za nu samotnu. Odmietne vsak tuto milost, potom ide do vecneho zatratenia, aj ked za nu bola vykonana obeta inou osobou. Boh takuto hriesnu dusu predsa nikdy nenuti nieco prijat. Vzdy sa dusa zo slobodnej vole sama rozhoduje. Je to milost, nie automaticka dannost. Rozumiete tomu, sestra? To znamena, ze ak to pokanie takato dusa nevykonala za zivota sama od seba - urobil to ale za nu iny clovek vlastnym utrpenim, teda prevzal akoby za nu svojim utrpenim tuto obetu, ktoru mal konat sam hriesnik, tak Boh vo svojom milosrdenstve umozni tejto hriesnej dusi konat pokanie a ocistu v ocistci namiesto zatratenia, ktore by prinalezalo dusi za jej hriesny zivot. V tomto vyzname to uz nie je zatratenie ale ocistenie bud az do sudneho dna alebo opät cez milosti sa jej moze toto utrpenie v ocistci skratit, to su uz ale veci, ktore sa vymykaju nasmu ludskemu chapaniu a patria do Bozskej sfery a Bozej spravodlivosti v meritkach Bozich a nie ludskych. Jezis sam priniesol obetu zastupne za vsetkych ludi, za cele ludstvo svojou obetou na krizi. Nevzal vsak ludom ich ulohu pokania, ale otvoril kazdemu cloveku cestu do raja cez osobne pokanie. Keby nebolo Jezisovej obety, nebola by vobec moznost vratit sa dusiam do nebeskeho kralovstva. Ani vykupenim Jezisovou smrtou za nas na krizi nejdu duse automaticky do neba. To znamena, ani obetou ineho cloveka za hriesnika tento nejde automaticky do neba, len sa jeho iste zatratenie kvoli jeho hriechom zmeni na milosrdenstvo zmiernenia zo stavu vecneho zatratenia na stav prilezitosti ocistenia sa a pokania na mieste, zvanom ocistec. Ako tazko je pre mnohych ludi chapat Bozsku sferu a jej zakonitosti? A vy, sestra, ste teraz boli ochotna zavrhnut cele tieto posolstva len na zaklade vasej neznalosti tychto Bozich pravd a uz ste hned aj spochybnili vierohodnost tychto posolstiev ... Modlite sa za dar rozlisovania k Duchu Svätemu. A na zaver este dolezita poznamka - tieto moje uvahy o ulohe utrpenia som vyslovil ako moje vlastne chapanie ulohy utrpenia. Netvrdim, ze moj osobny nahlad na vec je neomylny, ved ani ja ani vy ste neboli na "onom" svete a teda vychadzam len z toho, co poznam z Biblie a z vypravania ludi, ktori mali zazitky s dusami z ocistca a na zaklade aj inych pisomnych zdrojov.

Zial sa ale potvrdzuje jedna pravda - clovek je hned ochotny pri najmensej pochybnosti zavrhnut vsetko ohladne tychto posolstiev a ako tazko dokaze prijat vsetko to dobre, krasne a hodnotne z tychto posolstiev ... Pochvaleny bud Pan Jezis Kristus! Admin Peter