Život v duchu posolstiev

Dátum: 13.05.2012

Vložil: Mikuláš

Titulok: Re: další argument

Drahý brat Zdeněk, som Ti povďačný za príklad seriózneho hľadania pravdy. Pokúsim sa ukázať cestu, aby si sa zorientoval.

1. Posolstvo 325 nehovorí len - citujem: "Nezabiješ – znamená, že nesmiete zabiť inú ľudskú bytosť. To platí za každých okolností, ak sa nejedná o sebaobranu.", ale aj - a to hneď v nasledujúcej vete - citujem: "Nikto nemôže ospravedlniť vraždu, ktorou je potrat, poprava alebo eutanázia." Je teda zrejmé, že slová posolstva sa vzťahujú predovšetkým na túto skutočnosť, ktorá už v niektorých cirkevných kruhoch nachádza nespravodlivú obhajobu pod rúškom "ľudskosti".

2. Stále však bude platiť aj bez dodatku, že "Nezabiješ – znamená, že nesmiete zabiť inú ľudskú bytosť. To platí za každých okolností, ak sa nejedná o sebaobranu."
ČO JE TO SEBEOBRANA A KEDY JE ZABITIE VRAŽDOU?
Cirkevné učenie je v tejto veci nekopromisné a jasné:
"Oprávnená obrana osôb a spoločností NIE JE výnimkou zo zákazu zabitia nevinného, ktoré je úmyselnou vraždou. Z konania… toho, kto bráni seba samého, môže vzniknúť dvojaký následok: jedným je zachovanie vlastného života, druhým zabitie útočníka. Nič neprekáža tomu, aby jeden čin mal DVA následky, z ktorých iba jeden je úmyselný, kým druhý je MIMO úmyslu." (KKC 2263)
"Láska k sebe samému je základným princípom morálnosti. Je teda oprávnené presadzovať rešpektovanie vlastného práva na život. Kto BRÁNI svoj život, NIE JE vinný z vraždy, hoci je nútený zasadiť útočníkovi smrteľný úder. Ak niekto pri obrane svojho života používa väčšie násilie, ako je potrebné, je to nedovolené." (porov. KKC 2264)
"Oprávnená OBRANA môže byť nielen právom, ale aj vážnou povinnosťou pre toho, kto je zodpovedný za život iných." (porov. KKC 2265)
"Úsilie štátu zabrániť šíreniu takých správaní, ktoré poškodzujú práva človeka a základné pravidlá občianskeho spolunažívania, ZODPOVEDÁ požiadavke ochrany spoločného dobra. Právoplatná verejná moc má právo a povinnosť uložiť tresty PRIMERANÉ závažnosti zločinu." (porov. KKC 2266)
"Za predpokladu, že sa plne zistila totožnosť a zodpovednosť vinníka, tradičné učenie Cirkvi nevylučuje použitie trestu smrti, AK BY BOL JEDINOU MOŽNOU CESTOU NA ÚČINNÚ OBRANU ľudských životov pred nespravodlivým útočníkom.
Ak však na obranu a na ochranu bezpečnosti osôb pred útočníkom STAČIA nekrvavé prostriedky, verejná moc má použiť iba tie, lebo lepšie zodpovedajú konkrétnym podmienkam spoločného dobra a väčšmi sa zhodujú s dôstojnosťou ľudskej osoby.
A skutočne dnes, keď už štát má k dispozícii možnosti účinne potlačiť zločin tak, že zneškodní páchateľa a pritom mu definitívne neodníme možnosť vykúpiť sa, prípady, v ktorých je absolútne nevyhnutné usmrtiť vinníka, sú už veľmi zriedkavé, ak sa ešte vôbec skutočne vyskytujú." (KKC 2267)

Teda opäť jasne vidno, že posolstvá neodporujú učeniu Cirkvi, ani učenie Cirkvi neodporuje posolstvám. Odpovede na otázky viery sú v Katechizme. Naozaj je dôležité ho poznať celý spolu s celým obsahom Svätého písma. (www.svatepismo.sk a www.katechizmus.sk)





Späť na diskusiu