Dátum: 27.05.2012

Vložil: Admin Peter

Titulok: Posolstvá - úvahy, postrahy, náhľady

Milá sestra Jindřiška, veľmi vám ďakujem za citovanie slov toho pána RNDr. Františka Mráčka v časopise Regina, ktorý to presne vystihol a on menuje vlastne dve kategórie ľudí, ktorí odmietajú tieto posolstvá. Ja som si už od samého počiatku mojej vlastnej cesty k Bohu a Ježišovi uvedomoval jednu podstatnú a zásadnú vec. A tento pán Mráček mi to opäť potvrdil. Lebo toto je vlastne celá podstata toho, prečo ľudia nechcú prijať Boha a Ježiša. Nie je pre nich až taký problém prijať myšlienku, že je niečo vyššie nad nami, apriori najvyššia duchovná bytosť, zvaná Boh, prvopočiatok všetkého, ktorá dala vznik všetkému, čo je. To nie je až taká ťažká vec, ktorú by nemohli akceptovať. Ale tu je iná vec, najpodstatnejšia - a tým sa dostávame vlastne aj ku koreňu samotného hriechu - uveriť v Boha a v jeho Boží systém poriadku znamená, citujem doktora Mráčka: "... uznat Boží řád a opustit svá egoistická uspokojení", áno presne tak, opustiť cestu uspokojovania vlastného ega cez pôžitky, ktoré sú vlastnému egu príjemné, ktoré ho stavajú do popredia na úkor iných, prinášajú mu zmyslové, telesné, materiálne a vlastné egoistické uspokojovanie na úkor iných. Lebo uveriť v Boha znamená zmeniť sám seba. Keď je pre niekoho hriech slastný, príjemný, vábivý a prináša mu výhody, vyvyšuje ho nad ostatných, prečo by mal potom uveriť Bohu alebo nejakým Božím posolstvám? Podstata hriechu je teda nie to, že sa nedá uveriť v Boha ako v prvopočiatok všetkého, ale je to neochota vzdať sa svojho spôsobu života, ktorý v Božích očiach sa odvíja v hriechu a preto je pre Boha neprijateľný. To je situácia tých, ktorí nechcú uveriť ani v existenciu Boha samotného a tobôž nie v nejaké posolstvá, ako sú tieto. Nie je to tak, bratia a sestry?

Potom tu pán RNDr. František Mráček správne menuje druhú kategóriu a tou sú síce už v Boha veriaci ľudia ale znova – ich ego nechce pripustiť, aby sa vzdali svojich zaužívaných spôsobov nazerania, chápania, nimi utvorenej vlastnej reality. Sú spokojní "na svojom piesočku" - nazvime to takto prozaicky. Pán doktor to opisuje takto : "… u některých věřících, kteří jsou navyklí na určité stereotipní náboženské formy, které jim dávají určité uspokojení proto, že by museli novými formami změnit svůj život a oživit svou víru. A této změny se podvědomě bojí, neboť by to vyžadovalo určitou námahu." Znova sme u koreňa veci – prijatím aj týchto posolstiev by samotní veriaci museli v mnohých prípadoch prehodnotiť svoj vlastný vlažný postoj, napríklad aj v otázke chápania existencie satana a pekla, lebo dnes mnohí pod týmto chápu len symboliku a nie realitu duchovného sveta. Vezmime si našich duchovných pastierov, z ktorých žiaľ mnohí nie sú v službe Pána tak, ako by mali. Ovládli ich svetské veci, dobrý život v materiálnom zabezpečení, ich vlastné prestížne postavenie a mnohokrát zneužívanie ich Bohom daného úradu. Prečo by takýto duchovný, napr. kňaz, mal prijať nejaké posolstvá od írskej vizionárky, kde takéhoto kňaza náš Pán varuje pred všetkými týmito nástrahami satanského sveta a pred vlažným prístupom k jeho učeniu, kde mnohí neberú vážne existenciu pekla, satana, zatratenia, lebo sa samozrejme nechcú akože blamovať a zosmiešniť v očiach moderného sveta, ktorý peklo a satana považuje za nejaké dávno minulé a nemoderné predstavy, vhodné tak na strašenie malých detí, nie je to tak, bratia a sestry? Veď hovorte dnešným ľuďom o týchto veciach, že existuje peklo a satan a démoni, lebo tak to hovorí svätá Biblia – oni vás vysmejú a povedia vám, že ste naivný blázon, nemám pravdu? Prečo je znova tak ťažké pre ľudí prijať tieto Božie pravdy? No preto, lebo by sa zase museli radikálne zmeniť, museli by prijať Boží zákon odplaty a následku spôsobu žitia svojich vlastných životov, pretože život v hriechu znamená zatratenie v pekle a život bez hriechu znamená večný život v nebeskom kráľovstve. Povedzte dnešnému človeku, aby prijal v pokore aj vlastné utrpenie alebo sa zriekol svojich pôžitkov. On sa vám vysmeje do očí. Tajomstvo vykúpenia cez vlastnú obetu – Ježiš je pre nás večný príklad tohto Božieho princípu. Boh Otec hovorí, že našim utrpením, obetovaním sa za hriešnikov ich môžeme zachrániť od zatratenia. Ježiš to spravil zástupne v mene spásy celého ľudstva. A my podľa jeho príkladu, keď na seba vezmeme náš kríž, ideme v jeho šľapajách a obetujeme sa za hriešnikov, napríklad za nášho neveriaceho manžela, manželku, syna, dcéru atď … takto môžeme spasiť ich duše. Bojíme sa o našich blízkych, ktorí sa smejú z našej viery, hrešia a odmietajú Boha? Máme ich ale tak veľmi radi, že nechceme ich zatratenie a želáme si ich spásu? Tak sa za nich obetujme a Ježiš v týchto posolstvách nám aj jasne hovorí, ako sa to dá spraviť. V prvom rade cez modlitby. Ďalej cez naše obety, napr. cez pôst, cez prijímanie bolestí, poníženia, pokory … Keď sa nám dostane nespravodlivého zaobchádzania, urážok, ponižovania, tak to v duchu obetujme za toho, pre koho sa obetujeme, napr. za týchto našich neveriacich blížnych. V modlitebnej kampani sme dostali modlitby obety a vyprosovania za našich blížnych. Denno-denne sa cez tieto modlitby za nich modlime. Ja som vždy bol typ človeka, ktorý si kládol takéto rozličné otázky a hľadal na ne odpovede. Aj moja cesta ku Kristovi a k viere ako takej nebola vždy priamočiara. Boli aj pády. Ale základná niť viery v Boha u mňa bola vždy prítomná. Boli tu iné vplyvy – napr. kedysi som nechápal zmysel utrpenia, myslel som si, že cieľom života človeka je mať sa dobre, žiť síce čestne a podľa istých morálnych zásad v súlade so svedomím ale nechápal som, prečo by som mal za niečo alebo niekoho trpieť. Moje vlastné ego sa búrilo myšlienke, prijať vlastné utrpenie – považoval som za "nespravodlivé" proste trpieť len tak pre nič za nič kvôli niekomu alebo niečomu, kto alebo čo my spôsobovalo "nespravodlivé" utrpenie. Dnes sa na to dívam už očami Krista a Boha Otca. Chápem, že obeta je niečo viac ako len trpieť nespravodlivo, z môjho pohľadu nespravodlivo. Toto ma celkom zmenilo. Kedysi som dokázal pre nespravodlivosť "vybuchnúť" a sa aj pohádať, nešetril som pritom protivníka, keď som cítil nespravodlivosť z jeho strany. Dnes som oveľa zmierlivejší a pokornejší a aj pokojnenší, dokážem sa lepšie kontrolovať a prijať aj niečo, čo sa nezdá byť v mojich očiach spravodlivé. To neznamená, že všetko bez odporu prijmem, ale znamená to, že moje správanie je vyváženejšie, nie je prudké vo vzplanutí náhleho hnevu, emócií, nekontrolovateľných reakcií. Takto zmenili posolstvá napríklad aj môj vlastný život. Môžem povedať, že na mňa majú veľmi dobrý vplyv – nie len preto, lebo ich prekladám a podielam sa na tejto stránke ale práve preto, lebo cez ne lepšie a hlbšie chápem, ako "myslí" a "uvažuje" Boh, ako koná, ako nás oslovuje. Je to viac, ako len to, že nám cez posolstvá dáva informácie. V tých posolstvách je úžasná duchovná hĺbka, mohol by som to nazvať slovom "transcendentnosť", mystickosť, filozofia bytia či akokoľvek inak. Je to proste duchovná sféra, ktorá nie je z tohto sveta. Ako to vnímate vy, máte podobné prežívanie? Chcel som sa s vami o tomto mojom nazeraní, cítení a vnímaní podeliť. Bol by som rád, keby sa medzi vami našli aj takí, ktorých tieto duchovné veci tak silno oslovujú, ako mňa samého. Vždy som vo svojom živote hľadal podstatu vecí, javov, samotného bytia. Budem rád, ak niekto zareaguje a opíše vlastné prežívanie. Lebo ja vnímam toto diskusné fórum aj takto a predovšetkým v tomto duchovnom zmysle, kde sa rád podelím s inými, ako vnímajú posolstvá, ale aj svoju vieru v Boha, čo im to dáva, ako to mení ich životy. Myslím, že ste pochopili moju myšlienkovú niť, ako som rozvíjal svoje úvahy. Možná je to troška filozoficky ladené ale ja som už bol od dieťaťa takýto typ človeka, ktorý premýšľal a hľadal na všetko odpovede. Sláva Bohu na výsostiach a pokoj ľuďom dobrej vôle. Váš administrátor stránky – brat v Kristovi, admin Peter