Dátum: 30.05.2012

Vložil: Marika

Titulok: Svedectvo

Všetkých Vás tu spolu pozdravujem. Oslovila ma Terezkina reakcia na Darinku. Darinka vo svojom príspevku vôbec neodmieta poslúchnuť Ježiša ani vo veci potravín a pod. Len poukazuje na podstatu veci.
Tiež som chcela v minulý týždeň reagovať na rozpravu, ktorá sa tu diala okolo potravín a atď. Len som si akosi popri deťoch nevedela nájsť voľný čas.
Máme s manželom viacdetnú rodinu, takže postarať sa o ňu bolo dlhé roky pre nás a hlavne pre manžela (pretože ja nepracujem, ale sa starám o mentálne postihnutého syna a ešte o 7 ďalších zdravých detí) bojom o prežitie.
Narodením piateho - postihnutého dieťaťa, začala pre nás Božia škola. Sám sa nás ujal a učil nás na situáciách, ktoré postupne do nášho života prichádzali. Operácia srdca tohto postihnutého chlapca, kde bola smrť celkom reálna a veľmi blízko, problémy pri oprave domu, kde sme narazili na ľudí, ktorí nám podrážali nohy a tak sme dva krát skoro prišli o bývanie, niekoľkokrát vypnutá elektrina, hrozba, že nám odpoja plyn a vodu a do toho rakovina druhého nášho dieťaťa. To sa všetko sypalo jedno za druhým.
V týchto situáciách jediný, kto pri nás stál, bol Boh Otec, Ježiš, ku ktorým jediným sme sa mohli obracať o pomoc a radu, pretože nás okolie bralo tak, že na čo nám je toľko detí. V Božom slove sa k nám prihováral veľmi konkrétnymi vecami a slovami, uisťoval nás o správnosti našej cesty a dodával nám nádej, aby sme vytrvali.
Na životných situáciách sme "na vlastnej koži" zažívali Božiu starostlivosť o nás. Prežili sme mnoho zázrakov, to by mohlo byť aj na knihu. A to neboli malé zázraky. V jednom prípade sa to skoro dá porovnať polovici výhry v superstar. To aby ste mali predstavu, že Nebeský Otecko je Bohom nekonečných možností, a to aj takých, aké by sme my nikdy nevymysleli. Mali sme možnosť reálne zažívať Božie konanie na našich životoch a životoch našich detí. Dopustil na nás a nechal nás až do krajnosti, kedy som si raz aj myslela, že Bože, nezáleží Ti na nás? Ale keď už bolo najhoršie, tak prišiel On, so svojím riešením. A tie situácie vyrážali doslova dych. (A ešte aké sú milé Jeho splnenia v drobnostiach - mám niekoľko situácií, ako sa o nás postaral na našich dovolenkách - ruksaky, karimatky, spacáky a holé nebo – pre nás jediná možnosť, ale to by som do večera neskončila – je úžasne pozorný...)

A aj napriek tomu, že som sa snažila celý život prežívať a prijímať z Jeho ruky, predsa som mala stále strach, čo bude ďalej, ako dopadne to a to. Ešte aj manželovi som svojím strachom sťažovala život a oberala ho o jeho istotu, ktorú on v Bohu mal.
Minulý rok na Veľkú Noc, keď som šla na zelený štvrtok do kostola s mojou najmladšou 9 ročnou dcérou, rozprávala som jej cestou o tom, čo som čítala o umučení Pána Ježiša. Pár myšlienok, ktoré ma zaujali, ako hrozne trpel Ježiš za nás. A keď som jej hovorila o bičovaní, tak som si v duchu predstavila Boha Otca, ako sa díva na svojho milovaného Syna Ježiša, ako Ho nemilosrdne trhajú tie surové biče. A tak z pohľadu mňa, ako matky som bola zdesená, ako mohol toto Nebeský Otecko dopustiť, že to nezastavil? Prečo nezakročil, veď aj Jemu určite srdce trhal takýto pohľad! Mohli by ste sa dívať na to, ako vám niekto takto na smrť týra vaše dieťa? A v tom v srdci počujem odpoveď: Preto, lebo aj teba milujem presne takou istou láskou ako môjho Syna Ježiša! Následne som pocítila na sebe Božiu lásku a Jeho objatie. Bolo mi od šťastia do plaču.
Odvtedy, mám v srdci pokoj, radosť, vďačnosť a oveľa väčšiu lásku ku Nemu. Strach odišiel. Som fascinovaná z Jeho lásky. Kadiaľ chodím, by som o nej rozprávala. Božia láska je jediné, čo ma celým dňom zamestnáva a snažím sa Mu robiť radosť, aj keď nie vždy sa mi to darí, ako by som chcela.
No a keď som na jeseň minulého roku "náhodou" objavila tieto posolstvá (hľadala som pre moju známu svedectvo Iana McCormacka v pdf - odporúčam, lebo tu som bola prvýkrát prekvapená, že až takto nás Boh miluje? A to som si myslela, že roky Ho už poznám), tak som Ježiša aj Nebeského Otecka hneď spoznala. Veď je pri nás celé roky, tak sa tu nedalo pomýliť. Okrem toho mám prečítané niekoľkokrát Božie milosrdenstvo - Faustínu a tiež v minulý rok sa mi dostalo do ruky Otec hovorí svojim deťom (nájdete na Magnificate v knižnici). A Nebeskú Mamičku zase poznám z posolstiev z Medžugoria. A ešte úžasné na týchto posolstvách je, že som tam našla vysvetlenie, prečo nás tak Ježiš viedol. Teraz celý náš život vidím ako jeden Boží zámer. No nie je to fantastické, ako Otecko rozmýšľa?! Veľakrát sme nevedeli, prečo musíme mať stále nedostatok a rôzne trápenia. Vtedy by som ich iste bola zamenila za lepšie veci, keby som tú možnosť dostala, lebo to bolo niekedy až nad sily. A teraz, vo svetle posolstiev so šťastná, že nás Otecko niekedy "nepočúval". Teraz len vidím, ako sme pevne v Jeho rukách! A ešte aj to naše mentálne postihnuté dieťa považujem za geniálny Boží nápad! Neviem sa doďakovať za neho.
A aj napriek tomu ešte aj teraz niekedy, keď mám strach o večný život niektorých našich detí, musím ho odprosovať za moju opovážlivú nedôveru. Nič istejšie, ako náš Nebeský Otecko na tom svete nie je!
A ešte, pri toľkých deťoch som mala možnosť poznávať Božie srdce. Keď sme Jemu podobní a keď On je nekonečný, tak všetky vlastnosti môjho materinského srdca sa v Ňom nekonečne znásobujú... úžasné... Veľmi, veľmi ďakujem za tento dar, dar detí... Tak to je ďalšia pomôcka, ako Ho spoznať - podľa Jeho srdca.

Niekoľkokrát ma postoj mojich veriacich známych dostal do osamotenia v názore a dokonca aj jeden človek, ktorého som na tieto posolstvá sa snažila upozorniť, lebo mohol dosť pomôcť "veci" zaujal negatívne stanovisko, tak ma tieto situácie rozkolísali, ale len dovtedy, kým som sa znova nepohrúžila do posolstiev. V nich som nachádzala pokoj a istotu.
A vzhľadom na prežité a ešte stále žité situácie z nášho života, neriešime otázku zásoby potravín, pretože si ich až také dostatočné, nemáme za čo nachystať. Máme také bežné, že keď je niečo v akcii, vtedy kúpime do zásoby, ale tú zase postupne čerpáme (do ďalšej akcie).
Myslíme si s manželom, že keď to bude treba Ježiš sa o nás postará tak, ako doteraz (svedectvo o zemiakoch, fazuli a mincí vo vrecku, myslím bolo názorné, ako vie konať). Lebo nás naozaj vedie, dáva nám do mysle nápady, alebo vedie skutočnosti tak, že sa potom divíme, že ako bolo dobre, že sme niečo neurobili na úkor iného, hoci naše priority boli opačné. Nemám strach o to, čo príde, nemyslím na to. Myslím len na to, že teraz je čas na poslušnosť voči nášmu Bohu. Volá nás a my máme urobiť jediné, zdvihnúť hlavy na Jeho volanie a poslúchať, čo hovorí. Potrebuje naše modlitby. To je naozaj minimum, ako Mu môžeme dokázať našu lásku ku Nemu. Teda zachraňujme duše a dôverujme Mu ako deti! Aj toto tu už bolo spomenuté v jednom príspevku, že máme byť ako deti! A ľúbme Ho v našej pokore a poslušnosti.
A keď už píšem, tak sa dotknem aj termínu Varovania. Z mojich "vedomostí" o Garabandale, ja som očakávala, že sa Varovanie stane ešte v tomto roku do konca februára. Tak som sa aj o "dušu" modlila za záchranu duší a až som si tak sťažovala, že by to ešte nemuselo prísť (hoci na túto chvíľu už dlho čakám), lebo sa nám treba ešte dosť modliť. Využívam veľa modlitbu imunity a na tú som mala krátke obdobie, aby som "vymodlila" aspoň niektoré, v tom čase mne najdôležitejšie, osoby. Ozaj, využíva ju niekto, nezabudlo sa na ňu, ešte tu nebola spomenutá? No a samozrejme Varovanie "nestihlo" prísť do tohto termínu. Odvtedy (aj Ježiš hovoril, že nám to nepovie), sa nad týmto mojím zmýšľaním pousmejem a viac sa nezaoberám, kedy to príde. Teraz je pre mňa podstatné urobiť to, čo odo mňa Nebeský Otecko očakáva. Pripraviť si dušu a duše blízkych (aj keď to nie je v tomto prípade vždy ľahké) a aj vzdialených. A hlavné pre mňa, že do modlitby imunity môžem ešte stále pridávať ľudí, na ktorých ma v srdci upozorní Pán.

Tiež oslovujem ľudí na ulici, keď idem na nákup. Zatiaľ tých, ktorých poznám a prípadne sa s nimi stretám. V obchode, u lekára a pod. Začiatky neboli ľahké, keď mi to tak prišlo do srdca prvý krát, že mám tomuto lekárovi (čakala som na výsledky) o tom povedať, tak sa mi aj ruky triasli. Ale postupne to ide. Som tak trochu zhovorčivá, usmievam sa na ľudí a to mi pomáha v kontakte s nimi. Rada sa prihovorím ku niekomu, pri kom napr. dlhšie sedím, či stojím, či náhodou nás nejaká okolnosť dá do rozhovoru.
Samozrejme, reakcie sú rôzne a aj ja si postupne nachádzam stále vhodnejšie slová - teda Duch Svätý. Bola aj reakcia, keď som istú pani oslovila, usmiala sa na mňa, čakala, že čo mám na ňu a ako náhle som jej ukázala lístok s adresou na posolstvá, hneď som bola v tom momente vzduch, lebo sa začala rozprávať s manželom a mňa na celej čiare odignorovala. Mne nezostalo nič iné, len si odkráčať svojou cestou. Následne som si ich pripísala na lístoček za imunitu.
Ku niektorým sa po čase prihovorím znovu, že sa spýtam, či si to pozreli a čo na to hovoria. Ale len raz sa to spýtam, lebo nechcem nikoho nútiť. No a odpovede sú rôzne. Väčšinou z tých pár opýtaných mi odpovie, že nemali čas... vieš, okolo domu je veľa práce, keď prídem zo zamestnania, neviem, čo skôr atď. atď. A tí, ktorých poznám z kostola, mi povedia: nie je to jehovistické? Nepoznajú Ježiša... Vtedy prežívam naozaj to, o čom Ježiš hovorí, Jeho bolesť. Neviem pochopiť, že sa skoro nikto nechytá na Jeho slová a najmä, keď sú to aj úprimne veriaci ľudia. Iní sa radšej zaoberajú anjelmi a horoskopmi. A zaujímavé, že ma to nikdy nevedie odsudzovať týchto ľudí, skôr mám pre nich pochopenie, lebo naozaj vidím, ako ten zlý si vie chytiť duše. A to bolí. Teda ďalší dôvod na modlitbu. Ale mám aj pár takých, ktorí tieto posolstvá prijali. A ostatných prenechávam Duchu Svätému.

Na konci môjho svedectva Vám všetkým prajem naozaj svetlo a milosť Ducha Svätého, aby sme mali dostatok lásky k nášmu Stvoriteľovi a dostatok sily plniť Jeho vôľu v poslušnosti, v pokore a láske.
A našim milým „adminom“ zo srdca ďakujem, za ich prácu, od ktorej sme tak závislí. Pri modlitbe za ochranu pre vizionárov si vždy myslím aj na Vás, a tiež za to, aby ste boli vo svojej práci vytrvalí aj napriek ťažkostiam. Buďte požehnaní!
Ďakujem, že som mohla prispieť "troškou do mlyna". S láskou vaša sestra Mária