Dátum: 06.05.2013

Vložil: Lucia

Titulok: Re:neokatechumenát

vlastná skúsenosť je taká, že obyčajne týmto "svedectvom" je obyčajné vlastné vystatovanie sa dobrými skutkami na verejnosti, či v rodine. O čom by skutočne pokorný kresťan hovoriť ani nemal (nech ľavá ruka nevie, čo robí pravá..)
- prijímanie je pod oboma spôsobmi. Premenený euchar. chlieb trhá kňaz podľa počtu prítomných a podáva sa do rúk! Keď sa rozdá Telo Kristovo, všetci sa posadia a prijímajú živé Telo nášho Spasiteľa po sediačky. Potom všetci prijímajú Krv Kristovu z jedného spoločného kalicha, ktorý podá každému kňaz do rúk. Sama som bola svedkom, že sa z nedopatrenia rozliala Krv po zemi, nehovorím o možných omrvinkách, ktoré aj napriek snahe prijímajúcich mohli skončiť na zemi. Vo svetle týchto posolstiev a vôbec po upozornení viacerých omilostených duší v minulosti o nevhodnosti takého spôsobu prijímania Živého Krista musím konštatovať, aj keď sa to asi niekomu nebude páčiť, že takého "sv. prijímanie" nie sú nič iné ako novodobé "jatky", a nie nekrvavá obeta, kde tým zabíjaným baránkom je opäť náš Pán Ježiš Kristus.
- po skončení euchar. liturgie sa (podľa vzoru Dávida) tancuje pred Pánom v kruhu okolo oltára (skôr len obetného stola) a úplne nakoniec sa rozoberie kvetinová výzdoba, ktorú na obetný stôl pripravila na to určená skupina. Tiež sa mi po tom ušla nejaká tá kvetinka, ale zažila som aj to (keď sme mali liturgiu spoločnú so "starším" spoločenstvom), že oltár bol doslova ošklbaný dvoma, troma postaršími ženami, ktoré si z týchto kvetov naviazali celé kytice priamo tam a pre ostatných už neostalo nič.