Dátum: 12.06.2013

Vložil: Mária F.

Titulok: Radosť a bolesť môjho srdca

V prvom rade chcem povedať, že Vás, tu všetkých, mám veľmi rada a stále čerpám z Vašich príspevkov. Nie je dňa, aby som sem neprišla, alebo aspoň nenakukla, keď mi to niekedy čas nedovolí. Keby toto fórum odrazu zmizlo, bola by som ako odrezaná od sveta. Ste teda mojím svetom, ste súčasťou môjho života.


A práve preto, že Vás mám rada, nedá mi, aby som sa nezmienila o jednej veci, ktorej som sa už párkrát v minulosti chcela dotknúť, len som možno časovo nestíhala, alebo kým som sa už odhodlala, tak sa mi to videlo už neskoro a možno nevhodne.
Využívam znovu situáciu, ktorá nastala práve teraz, s príspevkom Jaroslava a reakcií naň. Chcem všetkých poprosiť, aby sme sa naučili navzájom prijímať sa takých, akí sme. Myslím tým neposudzovať, prečo to ten a ten, tak a tak píše, či robí, a že dokonca je na niečo podozrenie, že prečo to robí. Všetko to je domýšľanie, čo obyčajne v drvivej väčšine prípadoch odporuje skutočnosti.


Radšej si všetko v láske vysvetľujme, lebo nie každý máme rovnaké poznanie a nie každý je na tomto fóre od začiatku. Preto sa aj budú niektoré otázky opakovať. Takže bude dobré, ak budeme vedieť trpezlivo poslúžiť, možno aj v krátkosti, odkazom na niečo a pod. a možno aj dlhším vysvetlením, čo môže byť aj osobne mailom.


Iste aj nám sa niekedy stalo, že sme neporozumeli veci, ktorá pre druhého je úplne primitívna. Ako ťažko by nám padlo, keby nás niekto napomenul, že sa niečím takým zaoberáme. A nie raz tu bol príspevok, kde sa pisateľ, čo písal prvýkrát, poďakoval, že niekto za neho tú otázku položil a niekto zodpovedal. Nie každý má na to odvahu.


A ak by aj nastala naozaj kontroverzná situácia, tak NEODPOVEDAJME! Nie vždy je treba za každú cenu hovoriť. V prípade, že by pisateľ mal úmysel robiť zle, on po čase prestane, lebo nebude nikto na neho reagovať. A zároveň si uvedomí, že má do činenia s dobrými ľuďmi. Nenúťme našimi reakciami admina Petra, aby rušil prístup ľuďom, ktorí by inak mohli po čase veľa pochopiť, povzbudiť sa a aj duchovne podrásť, keby im bolo dovolené s nami zotrvať. Ale to by sme museli mať naozaj svätú trpezlivosť. Snažme sa teda o ňu.


Nerada by som bola, aby sa zopakovalo niečo, ako v prípade Davida. On tu v pokoji mohol byť, keby sme ho neboli toľko napomínali. Aj „ticho“ je napomenutie, či poučenie. Lebo, čo ak aj v prípade Davida, išlo čisto o vykonzultovanie si nejasností? Akú má potom David s nami skúsenosť? No zlú. A bude vydávať o nás aj také svedectvo. Každý máme inú povahu a temperament. Naučme sa trpezlivo sa prijímať. A ak nás to zaťažuje, jednoducho neodpovedajme, nedajme sa vyprovokovať. Zlý úmysel sa odhalí aj sám.
V prípade Jaroslava si nemyslím, že ide o zlú vec. On sa zamýšľa nad skutočnosťami, ktoré si nevie sám vysvetliť, lebo ani o všetkom nie je oboznámený. Nakoniec, pochybnosť môže prežívať každý z nás. Pokušenia prídu. Ale nie každý má silu to zvládnuť sám, bez rady iného. Potrebujeme sa! Na to nezabúdajme. Máme si navzájom pomáhať a ťahať sa za Pánom. To máme aj v „našich úlohách“.


Viete, teraz čítam od Márie Valtorty Evanjelium, ako mi bolo odhalené. Všímam si Ježiša, ako napomína učeníkov, aby si nedomýšľali, neposudzovali. Ani o Judášovi im nedovolí zmýšľať zle. Hovorí im, aby vydali zo seba všetku lásku, len aby ho dostali na dobrú cestu. Dotýkajú sa ma tieto slová, lebo aj v každodennom živote sa dopúšťam, a určite aj každý z nás do určitej miery, takýchto chýb. Lebo ma zlé konanie iného tlačí a morí, tak sa potrebujem „pozdieľať“. Lenže je to o ničom. Len o tom, že si pripisujem ďalší hriech proti blížnemu, urážam tak môjho Boha, ktorého časťou je aj ten môj blížny, ktorý mi ubližuje. Radšej ako kritizovať, je modliť sa za neho.

Preto Vás prosím, berte tieto moje slová tak, ako boli myslené, len v dobrom. Naozaj sa nechcem nikoho osobne dotknúť. Chcem len, aby každý, kto sem príde, prišiel ako domov, kde ho všetci s láskou čakajú, kde môže zložiť všetky ťažkosti a bolesti, kde rád príde, lebo si bude istý, že jeho rany budú zahojené. Nech aj tu môžeme všetci, cez nás samých, zažívať Ježišovu Lásku. Akú? Pripájam ešte citát z knihy (8.diel), ktorú čítam:

"Vskutku, nik mi neberie život. Ani tí, ktorí ma milujú celou svojou bytosťou a zaslúžia si, aby som sa za nich obetoval, ani tí ktorí mi ho berú z obrovskej nenávisti a z hlúpeho strachu. Nik by mi ho nemohol vziať, keby som ho nechcel dať a keby to nedovolil Otec, NO OBIDVOCH NÁS STRHÁVA EXTÁZA LÁSKY K HRIEŠNEMU ĽUDSTVU."
S láskou Vaša sestra Mária +!+!+!