Dátum: 14.06.2013
Vložil: Fačkovcová Mária
Titulok: Re:Re:Re:Re:Pre Jaroslava
Milá Hedviga. Celé, čo si teraz napísala, máš pravdu. A napísala si to naozaj pekne, opodstanene a s pokojom. Som Ti za Tvoje slová vďačná, lebo aj mne veľa objasnili, alebo občerstvili zabudnuté. S tým Jaroslavom je to naozaj strata času. Možno som ho na začiatku neodhadla tak rýchlo, ako vy niektorí. Ale to nič nemení na tom, čo som napísala. Veď nie sme povinný za každú cenu reagovať a že úmysel každého sa časom odhalí.
A Jaroslav sa mne odhalil jeho príspevkom, keď sa s nami lúčil a nezabudol nám prízvukovať, že jediné, čo máme čítať je Biblia. Aj keď nepochybujem o jeho úprimnej viere a láske k Bohu. Chcela som vtedy na neho zareagovať, ale som už nemala toľko času. Tak som len premýšľala o tom.
Zažila som situáciu, kedy som podávala lístok s adresou na posolstvá jednej moje veriacej známej. A ona so súcitným úsmevom voči mne a zároveň sebavedomým úsmevom toto odmietla, že ona má Sv. písmo, že tam má všetko, čo potrebuje. Ona si to nevezme a ani nechce a ani to nepotrebuje. Vnútorne som sa cítila ponížená.
A tiež iná, príbuzná, veľmi veriaca, to som tu už raz písala, nie je schopná uveriť posolstvám, lebo... má tiež kopec námietok, presne ako Jaroslav. Na druhej strane tu padlo veľa pekných vysvetlení, ktoré myslím na škodu neboli. Ale tiež nebolo potrebné reagovať na všetko.
Teraz, keď dáme dohromady moje a Tvoje rady, myslím, že sme získali dobrý návod na to, ako s láskou a pokojom riešiť veci. Lebo naozaj môže zase prísť niekto iný a bude mať znovu nejaké nejasnosti a bude potrebovať radu. Ale je na každom z nás, ako uváži. Či zareaguje, či nie a hlavne akým spôsobom. Všetci sa máme čo učiť vo vzájomnej komunikácii. Vo využívaní času na správne veci a pod. Ale musím uznať, že sa nám darilo. Mne išlo len o to, aby sme nepoužívali ostrú konfrontáciu.
Ako nemá zmysel vysvetľovať zanovitému neveriacemu jeho neustále argumenty o neexistencii Boha a Jeho konania, tak isto nemá význam presviedčať veriaceho o tom, aby videl to, čo vidím ja, keď toho nie je schopný pre svoju pýchu , že on predsa vie viac. Aj keď je to človeku ľúto, lebo vidí o aké milosti a dary sa títo ľudia oberajú. Oni to fakt nepochopia. Tu je potrebná len modlitba.
A ešte odkaz pre Jaroslava - je nezmysel posudzovať, kto príde do neba a kto nie, lebo aj keď vidíme, že niekto žije pekným životom, nevidíme nikdy do Jeho mysle. Zdanie môže klamať. Takže takéto polemiky sú prázdna slama, keďže vieme, že aj tak to bude riešiť jedine Boh vo svojom milosrdenstve a spravodlivosti. My nie. Našťastie. On nám dal „svoje podmienky“ spásy, na ktorých nič nenamudrujeme. A ak nerozumieme, nie je nič ľahšie, ako prísť v pokore za Ním a spýtať sa Ho, poprosiť Ho.
A ešte.. tak isto, ako môže byť ateista zachránený za istých podmienok, tak za takých istých môže byť kresťan katolík zatratený. Na to netreba zabúdať. (Skús sa začítať do Božieho milosrdenstva, alebo Máriu Valtortu. Tam veľa pochopíš. Veľmi, veľmi odporúčam.)
S láskou Mária F.
