Dátum: 20.06.2013

Vložil: Lucia

Titulok: "drobnosť" na potešenie

Milí bratia a sestry, dlhšie som tu už nepísala. Cítim sa strašne poslednou dobou zaneprázdnená a unavená. Ináč povedané som lenivšia a akosi bez energie. Pravdou je, že som sa už vyše mesiaca nedostala k sviatosti zmierenia a tak to aj so mnou vypadá. Modlitby stíham už akosi menej, ale snažím sa. Deti ma vyčerpávajú a doháňajú ma bolesti a rany z minulosti. Prosím Vás o modlitbu za mňa.
Ale nechcela som sa tu prísť len posťažovať. Chcela som Vás aj trošku potešiť milou správou, aj keď možno bezvýznamnou. Mala som tú česť stráviť jeden víkend s bábätkom, ktoré bolo toho roku nájdené v hniezde záchrany a jeho adoptívnymi rodičmi. Adoptívna mamka je moja dlhoročná známa, dobrá kamarátka, aj keď sa vidíme len veľmi, veľmi zriedka, pretože bývajú na opačnom konci republiky. Musím povedať, že toto dieťatko, hoci začiatok života nemalo ružový, sa dostalo úžasnému veriacemu páru, ktorý sám detičky mať nemôže. Je to šťastné dieťatko a robí šťastnými aj ich ad.rodičov, ktorí ho s láskou prijali. Táto známa sa vyjadrila o skutočnej matke, ktorá je neznáma (keďže sa nik k bábätku neprihlásil): "Nemožno ju súdiť, ba ja ju musím pochváliť, pretože mohla ísť aj na interupciu, keď vedela, že čaká nechcené dieťa. Môže to byť dieťa zo znásilnenia alebo sa možno narodilo nejakej bezdomovkyni, ktorá sa oň nemôže postarať. Mohli ho nájsť aj v kontajnery. Ale ona sa rozhodla darovať mu život." Povedala som im aj o MBM, aj keď len z poslušnosti voči Pánovi, lebo šíriť posolstvá sa mi poslednou dobou nejak nedarí. Prijali pečať so sľubom, že sa tu prídu pozrieť. Ale reakciu zatiaľ nepoznám. Uvedomila som si pri nich, že Slovo Božie šírime už aj tým, že podľa neho žijeme, aj keď to možno nevnímame, ale ľudia okolo vnímajú a všímajú si. Tak sa modlime, modlime, kým vládzeme :-). Prajem požehnaný večer.